"...Máme zrelý sociálny štát. Ja sa pýtam, kde je ten štát?.."

V slovenských denníkoch sa objavili články a citácie vytrhnuté z kontextu  z  kázne  biskupa Rudolfa Baláža , ktorá odznela 20.2.2009 na rádiu Lumen.

Biskup sa vyjadroval a vždy vyjadruje k celospoločenským témam, ktoré rezonujú spoločnosťou. Teraz to bolo k voľbám, nenarodeným deťom a  homosexuálom a už sú toho plné noviny.

Keď sa však biskup v kázni vyjadroval k problematike chudoby, sociálneho štátu, tak o tom sa nenapísala v novinách ani čiarka. Chudobu vnímame ako niečo normálne, ako súčasť života tých iných, nie svojho a preto to málokoho trápi. Zmierovať sa však stým, že je na Slovensku čoraz viac ľudí v chudobe a biede je veľmi nebezpečný precedens. Keď už médiá tejto naozaj vážnej problematike nevenujú pozornosť uvádzame výnimočne  aspoň  časť z  kázne biskupa Baláža, ktorá odznela piatok, trinásteho februára 2009,  na rádiu Lumen.

Citujeme:

“... Ako sa rodičia správajú ku svojim deťom , tak sa môže správať aj spoločnosť voči osobe, voči človekovi. Je veľmi zlé, ak sa spoločnosť nestará o základné veci a jej predstavitelia sa nestarajú o nič len o svoj prospech. Obohacujú sa na úkor jednoduchých, slabých a chudobných ľudí, ktorí sa nemôžu brániť, pretože nevedia ako, ani nemajú ako. Tomu sa hovorí vykorisťovanie. Podceňovanie človeka, ktorý je tu iba preto, aby robil na tých, čo majú moc. Tak sa to deje aj dnes, keď sa prepúšťajú robotníci, ktorým sa povie, ak nechceš robiť za zmenšený, niekedy až smiešny plat, tak môžeš ísť preč. Nemôžeš sa ani žalovať, pretože sme ti robotu ponúkli. Pozri sa, vonku čakajú ďalší, ktorí budú robiť tak, ako my chceme. Je to strašný sociálny hriech!. Nemáme sa s čím chváliť ani na Slovensku.

Počúvali sme do teraz ovácie, že máme zrelý sociálny štát. Ja sa pýtam, kde? Kde je ten štát? Máme plno chudákov, ktorí sú tak natrénovaní predošlým systémom, že nevedia urobiť ani rebéliu, nevedia otvoriť ani ústa, lebo stále čakajú, že ich nejaký eštébák spasí. A ľudia veľmi trpia.

Takže jedno za druhým. Otec a syn, matka a dcéra, dbajte o seba a vychovávajte ľudí, ktorí budú mať skutočné a zdravé sebavedomie a svoju ľudskosť.  Nie že budú pyšní, ale že si budú hájiť svoju ľudskú dôstojnosť a že nebudú nikdy otrokmi kadejakej ľudskej zlej vôle.

V iných prípadoch sa zase  spoločnosť začne do všetkého miešať a všetko chce riadiť a to je veľmi zlé. Pretože chce všetko urobiť závisle na sebe, na svojej moci a nikdy nedovolí, aby ľudia boli nezávislí. Lebo takého štátna moc drží pod krkom lebo je odkázaný na jej milosrdenstvo alebo nemilosrdenstvo.

To je  zásah socializmu  a komunizmu, ktorý už máme za sebou, ale s poriadnymi hlbokými ranami, ktoré možno až tak na tele nevidieť, ale v duši to vidieť, že  ten človek ani dnes nevie myslieť, tak ako by mal vyzerať sociálny štát. Nemáme ani šajnu o tom, hoci nás kŕmili takmer pol storočie kadejakými nezmyslami .

Správna zásada je zásada múdreho rodiča, ktorý pomáha a chráni, ale ak by sa dieťa mohlo rozvinúť naozaj zdravo a stáť na vlastných nohách, ukazuje mu smer, nerobí všetko za neho, ale trénuje ho na život schopný , život rozumný. To čo dieťa zvládne, nebude robiť za neho len preto, aby ostalo na ňom závislé. Je to takzvaná zásada subsidiarity. Často toto slovo môžete počuť, či mu rozumieme, to už je otázka. To je taká veľmi zdravá podriadenosť, ale tam kde nevládze to dieťa, nebude do neho natláčať, aby robilo to, načo ešte nemá.  To musí byť zdravé zváženie, ako napr. rodičia vychovávajú svoje deti. Nie krikom, nie bitkou. Ale pekne ich trénovať nato, aby boli aj intelektuálne schopné zvažovať svoj život, aby si vedeli aj telesnými silami zabezpečiť potreby života. Podľa tohto princípu nadradená spoločnosť nemá zasahovať do vnútorného života podradenej spoločnosti a pozbaviť ju vlastnej kompetencie, aleju má skôr v prípade potreby podporovať a pomáhať jej, aby svoju činnosť koordinovala s činnosťou iných zložiek spoločnosti v záujme spoločného dobra.  To je učenie katolíckej cirkvi.“

„... Berte vážne svoju vieru lebo ako vidíte, všetky prísľuby tohto sveta idú dole vodou.
Všade na svete sú obrovské problémy, keď to dáme iba na bázu materialistickú, tak je to nanič. Keď to dáte na bázu duchovnú, tak by ste si mali v obraze  a pohľade na dnešný svetu uvedomiť, že treba prežiť, ale treba prežiť naozaj s Bohom, ktorý sám dá obrovskú silu. A keď budete mať aj materiálne menej, ale duchovne sa zveľadíte vo vzájomných vzťahoch. Boh je veľkorysý. Keď to takto spravia tisíce a milióny, zase bude všetkého dostatok. Nedostatky sú preto, že je celý tento svet naplnený chamtivcami, tí povykrádali všetky banky a jednoduchí a čestní ľudia, ktorí sú ich moderní otroci, nemajú z čoho žiť! Milí bratia a sestry.

Niektorí povedia, že je to tvrdá reč, ale kadejakých mazľavých rečí máte dosť aj v televízii. Tu si treba povedať jasnú pravdu, my nie sme tu nato, aby sme hovorili polopravdy. O Kristovi je napísané, že je cestou, pravdou a životom. Opravdivým životom a nie živorením. Budeme sa diviť a čudovať po novinách, že ako je to možné, aby jeden študent vystrieľal celú triedu spolužiakov a potom odstrelil aj seba samého, a to nie v jednom
prípade. Potom lamentujú redaktori a robia z toho uzávery v novinách, prečo, začo, načo. Jednoducho preto, že tam nebol osadený Kristus.“

„... Jednoducho povedané, štát nemá vychovávať, pretože to nevie, ale má podporovať a nie diskriminovať všetky dobré výchovné inštitúcie a na prvom mieste rodinu. Človek žije v spoločnosti, potrebuje ju, v nej rastie a rozvíja sa. Spoločnosť však nemá robiť  človeka závislým, ale samostatným, aby dokázal stáť na vlastných nohách a nemá žiadneho človeka ponižovať, že z neho urobí žobráka. To sa jednoducho nepatrí. Vtedy sa všetko bude rozvíjať vo väčšom pokoji a silné osobnosti pomôžu k rozvoju zdravej spoločnosti.

Modlime sa za to, aby národy a štáty viedli naozaj schopní ľudia, a nie všelijakí sebci, ktorým nie je dosť ani tristotisíc, hovorím o starej mene, aby ste ma rozumeli, a tí ktorí majú  vychovať budúce generácie národa a štátu ledva dýchajú. Modlite sa zato, aby Boh zariadil tie veci, na ktoré my vôbec nestačíme, pretože ako veriaci nesmieme robiť veci s nenávisťou, zbraňami a revolúciou. To nám nepatrí. Ale modlite sa, aby prichádzali do vedenia štátov ľudia, ktorí rozumejú Kristovej láske. Tá je náročná, ale tá ozdravuje.“
 

Zdroj: Rádio LUMEN

https://www.lumen.sk/live-detail.php?id=11

Piatok 13.02.2009 18:00 sv. omša z Katedrály sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici Hosť – celebroval

banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž.